Miklošova drzosť si pýta novinársku facku

Autor: Marian Jánoš | 26.9.2011 o 21:08 | (upravené 4.10.2011 o 21:44) Karma článku: 19,27 | Prečítané:  22813x

Keď som minule upozorňoval na Miklošove zavádzanie, potešilo ma, že si to všimol aj Richard Sulík a spomenul môj blog v lampe. Týmto by mohol príbeh skončiť a diskusia o eurovale by sa aspoň v tomto bode mohla posunúť dopredu. Žiaľ nestalo sa tak, Mikloš opakuje stále rovnaké tvrdenia s tými istými chybami, ešte pri nich robí väčšie ramená. Mám vážne obavy, že ho nikto nezastaví a diskusie politikov budú už iba o tom, kto dokáže sebavedomejšie klamať. Keďže minister financií je aj mnou platený aby  problematike eurovalu rozumel, ba dokonca o nej za Slovensko vyjednával, považujem za svoju občiansku povinnosť sa k tejto téme vrátiť. Reč je opäť o štúdii švajčiarskej banky UBS, ktorú Mikloš určite považuje za veľmi podstatnú, keďže sa na ňu odvoláva veľmi často a pridáva k nej čoraz odvážnejšie dezinformácie. Dnes teda toho bude viac a budem podrobnejší.

V najnovšej lampe nás opäť zavádza (čas 9:35) :

„Švajčiarska banka UBS vyčíslila, že ak by došlo k nákaze a ohrozeniu stabilitu eura, tak to môže mať naozaj vážne nedozierne dôsledky vo všetkých krajinách eurozóny. A bez ohľadu nato ako by rozpad eurozóny prebiehal, či by bol na jednu so slabšou, druhú so silnejšou, či by niektoré krajiny odišli alebo nie, tie možné dôsledky takéhoto výboja by boli pri silných a stabilných ekonomikách ako je Nemecko v objeme 20-25% HDP v prvom roku pokles a v ďalších rokoch zhruba na úrovni 10% pokles.... v slabších až 40-50%..."

Vážený pán minister, je čas si tú štúdiu konečne prečítať. Aby som Vám to uľahčil, ponúkam Vám nasledujúce citácie.

„We estimate that a weak Euro country leaving the Euro would incur a cost of around EUR9,500 to EUR11,500 per person in the exiting country during the first year. That cost would then probably amount to EUR3,000 to EUR4,000 per person per year over subsequent years. That equates to a range of 40% to 50% of GDP in the first year."

Nie pokles HDP, ale náklady vyjadrené v HDP1. Týka sa krajín, ktoré eurozónu opúšťajú, nie všetkých krajín eurozóny. Napriek tomu, sú tieto čísla veľmi vysoké. Prečo?

"It seems highly unlikely that a government could leave the Euro and expect remain a fully functioning member of the European Union itself. The act of leaving the Euro necessitates a unilateral breach of the Treaty of Maastricht, theTreaty of Lisbon and (by extension) the Treaty of Rome."

"We assume a decline in the volume of trade of 50%. This is based off secession from the EU, and an assumption that there will be some attempt on the part of the rump EU to impose tariffs to offset the currency depreciation of the seceding state."

Štúdia ráta s jednostranným vstúpením z eurozóny, z čoho vyplýva porušenie viacerých medzinárodných dohôd. To vedie až k odchodu takejto krajiny z EU, v dôsledku čoho takáto krajina stráca výhody spoločného trhu. Môže rátať s obchodnými tarifami. V prípade slabších krajín analytici rátajú až s 50% poklesom obchodu.

 V najnovšom (po-lampovom!) komentári si Mikloš privoláva na pomoc Economist.

Ohľadom nákladov hroziaceho rozpadu eurozóny Economist vychádza zo štúdie švajčiarskej banky UBS, ktorá odhaduje, že rozpad eurozóny by mohlo znamenať vo veľkých a stabilných krajinách ekonomický pokles o 20 - 25% v prvom roku a v krajinách menších a zraniteľnejších, medzi ktoré patrí aj Slovensko, hrozí pokles ekonomiky dokonca v rozsahu 40 až 50%. V ďalších niekoľkých rokoch potom pokles na polovičnej až tretinovej úrovni oproti prvému roku."

A čo hovorí ten Economist?

A recent study by economists at UBS, a Swiss bank, suggested that the costs in each of these eventualities would be forbiddingly high. If Germany were to leave, it would incur costs worth 20-25% of GDP in the first year and then roughly half that amount in each subsequent year. If Greece were to quit, the first-year cost would be 40-50% of GDP, and subsequent annual costs would be around 15%.

Na rozdiel od Mikloša, Economist nie je v rozpore so štúdiou UBS (aj keď o nej veľa podrobností neuvádza). Pán minister, je problém v chápaní anglického textu?

 

K UBS zaznelo pod lampu ešte toto (čas 16:15).

"A to, že prípadné spustenie toho procesu, toho dominu efektu môže ohroziť euro, existenciu eura, dokonca, to zase, k tomu záveru dospievajú aj analytici UBS, aj iní."

Zasa zle, UBS považuje pravdepodobnosť rozpadu eurozóny za blízku nule.

„Our base case with an overwhelming probability is that the Euro moves slowly (and painfully) towards some kind of fiscal integration. The risk case, of break-up, is considerably more costly and close to zero probability."

Mimochodom aj druhá štúdia (WfK), na ktorá sa Mikloš odvoláva, v podstate tvrdí, že Nemecku sa členstvo v eurozóne napriek všetkému oplatí. Čo rozhodne nezvyšuje riziko rozpadu eurozóny. Robí si teda z nás srandu?

Záverom by som sa rád prihovoril k vám, vážení novinári. Ivan Mikloš vo svojom poslednom článku poukazuje na "plytkosť verejnej diskusie a úbohý stav slovenských médií".  Mikloš si o to jednoducho pýta. Dajte mu poriadnu príučku. Naservírovaného toho máte už dosť.

1Ako som sa dozvedel priamo od autorov štúdie prosredníctvom emailovej komunikácie, aj keď v štúdii sa spomínajú náklady, autori rátali aj s približne rovnakým (40-50%) poklesom HDP v prípade slabšej krajiny opúštajúcej eurozónu. (doplnené 4.10.2011)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?