Neprimerané zisky emitentov stravných lístkov škodia slovenskej ekonomike

Autor: Marian Jánoš | 16.9.2014 o 22:19 | (upravené 17.9.2014 o 17:26) Karma článku: 12,29 | Prečítané:  3667x

Gastráče sú jeden z najvýnosnejších biznisov na Slovensku. Vďaka štátom vynútenej službe si niekoľko spoločností s minimálnym rizikom každoročne zhrabne obrovské zisky na úkor zamestnávateľov a dodávateľov stravovania. 

Gastrolístky vnímajú zamestnanci skôr ako benefit, keďže zamestnávateľ na ne musí zo zákona prispievať a sú v podstate pre nich daňovo a odvodovo nezdaniteľným nepeňažným príjmom. Spochybňovať samotnú opodstatnenosť gastrolístkov nie je vôbec téma s reálnou šancou na úspech. Príspevok na stravovanie zamestnancov by sa dal síce vyriešiť pre zamestnancov daňovo výhodne aj bez existencie stravných lístkov, táto debata je však vopred prehratá.

Emitenti stravných lístkov vedia dostať na svoju stranu jednoduché emócie. Nabehnú pred parlament s uniformne vytlačenými tričkami a transparentami „neberte nám gastráče“. Dozvieme sa, že vďaka nim majú pracujúci Slováci aspoň jedno teplé jedlo denne. Bez gastrolístkov by si totiž určite šli namiesto jedla kúpiť do Tesca nejakú lacnú V35ku.

Je tu však úplne iná legitímna téma, ktorá už mala byť dávno otvorená. Za poskytovanie stravných lístkov v konečnom dôsledku platia zamestnávatelia v podobe poplatkov ich emitentom. Reštaurácie, pohostinstvá a obchody nižšou výkupnou cenou stravného lístka ako je jeho nominálna hodnota.

Na trhu máme iba tri štyri spoločnosti, ktoré tieto lístky poskytujú. DOXX, Vaša Slovensko a LE CHEQUE DEJEUNER, Edenred Slovakia*. Od 2011-2013, teda posledné tri obdobia, kedy majú tieto spoločnosti zverejnené účtovné závierky je ich priemerná zisková marža 27,4% (čistý zisk / výnosy).

Len pre porovnanie, priemerná zisková marža 153 136 slovenských firiem, ktoré analyzuje finstat.sk je iba 2,24%. Na slovenskom trhu je dlhodobo oligopol niekoľkých firiem, ktoré podľa čísiel nevedú ani náznakom cenovú vojnu, práve naopak, žijú v príjemnej symbióze. Protimonopolný úrad si ich už vzal na mušku, prekvapil ich nedávnou raziou, avšak strážiť ich nie je dlhodobé a efektívne riešenie. Oligopol je možno aj prirodzený stav, keďže na vstup do ich odvetvia treba uzavrieť kritické množstvo zmlúv so zamestnávateľmi a poskytovateľmi stravovania.

Stravné lístky sú biznis vytvorený štátom. Prečo štát nereguluje ich poplatky a výkupné ceny? Prečo im roky toleruje El Dorado na úkor ostatných slovenských firiem?

Ak by bola vďaka lepšej regulácii ich zisková marža niekde na úrovni slovenského priemeru, čo je otázne, či si vôbec zaslúžia vzhľadom na malé riziko, ktoré nesú, zamestnávatelia a poskytovatelia stravovania by ušetrili cca. 5 7 miliónov eur ročne. (priemerný čistý zisk týchto troch štyroch spoločností je takmer 6 8 miliónov eur ročne).

Odvážni politici, kde ste?

*(doplnené 17.9.2014 o 17:30 o spoločnosť Edenred Slovakia, V roku 2013 mala zisk 2,3 milióna eur, ziskovú maržu 25,3%)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?