reklama

Naučíme sa vážiť si choroby, jedy a špinu?

Hitom modernej doby je hygiena, dezinfekcia a eliminácia toxických látok. Do akej miery sú tieto trendy užitočné?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (25)

Hygienická hypotéza a znovuobjavenie starých priateľov

Vo vyspelých krajinách narastá podiel alergií a autoimunitných ochorení. Pričom je zaujímavé, že ich výskyt je častejší v rodinách s vyšším spoločenským statusom a menším počtom detí. Vysvetlením tohto fenoménu by mohla byť práve hygienická hypotéza, ktorá vidí ako príčinu nízku stimuláciu imunitného systému, ktorý tak precitlivelo reaguje aj nato čo nemá. Niektorí dermatológovia dokonca vyzývajú rodičov aby sa nebáli nechať hrať svoje deti v špine.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do tej špiny sa však ponáhlať ešte nemusíme, keďže nie je ešte úplne jasné, prítomnosť ktorých patogénov pomáha a ako intenzívny by mal byť náš kontakt s nimi. Panel odborníkov po prelúskaní recenzovaných výskumov dospel k záveru, že našimi stratenými priateľmi sú najmä parazitické červy, saprofytické baktérie, ale aj už populárne bifidobaktérie a laktobacily. Tieto organizmy zohrávajú dôležitú imunomodulačnú úlohu. Kontakt s nimi nám sprostredkováva najmä prostredie farmy, domáce zvieratá, neupravovaná voda a kvasené potraviny. Mumifikovaného Ötziho sme pre prítomnosť črevných parazitov ľutovali. Avšak terapia červami sa už úspešne využíva pri liečbe mnohých autoimunitných ochorení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Uhoľ pohľadu sa teda prenáša na hľadanie a využitie organizmov, ktoré síce môžu za určitých okolností spôsobovať problémy, ich neprítomnosť si však môžeme odskákať ešte viac. Ozyvajú sa dokonca hlasy podľa ktorých medzi takýchto parťákov našej imunity patrí aj Helicobacter pylori. Štúdie ukázali, že jeho neprítomnosť sa viaže s vyšším výskytom astmy a atopického ekzému. Helicobacterom je infikovaná, alebo priateľsky osídlená (vyberte si) vyše polovica ľudskej populácie.

Zlé, zlé toxíny

Verejnosť je veľmi citlivá na prítomnosť akýchkoľvek toxínov a škodlivín v potravinách.Regulačné autority určujú povolené limity, pod ktorými by tieto látky nemali mať negatívny efekt na zdravie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Avšak negatívny účinok rastúcej dávky toxínov nemá vždy tvar stúpajúcej priamky. U niektorých sa experimentálne dokázal stimulačný účinok malých dávok. Inými slovami trochu zlého pomáha. Tento fenomén sa nazýva horméza.

Z biologického hľadiska by to nebolo nič výnimočného. Poznáme mnoho príkladov pozitívnej adaptácie po vystavení miernej dávky stresu. Či už ide o cvičenie, redukciu kalórii, alebo „ischemic preconditioning".

Voči horméze je však veľa námietok. Hormetický efekt v závislosti od dávky môže byť natoľko úzky, že ho nebude možné prakticky využiť. Z vyšších odborných autorít ho zatiaľ uznala iba Francúzka Akadémia Vied v prípade radiácie. Problémom je najmä nedostatok experimentov na primátoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ako bude možné tieto fenomény využiť v praxi? Stanovia sa minimálne množstvá toxínov v potravinách? Budú malé deti zámerne infikované Helicobacterom? Prestanú sa používať čistiace prostriedky ničiace baktérie?

S rozširovaním nášho poznania otázky niekedy viac pribúdajú ako ubúdajú...

Marian Jánoš

Marian Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  97
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Fanúšik vedeckého skepticizmu Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáKontroverzné témyPolitické komentárePohrebisko povier a šarlatánovDiskusia namiesto diss-kecieChrumkavá vedaMix

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu